reklama

„Železnice jsou poezie svého druhu,“ alebo: Ahoj Cigáň

26.10.2005 Praha, Hlavní Nádraží, nechápavý výraz pani za prepážkou „Mezinárodních lístků“ po mojej žiadosti o miestenku do vagóna 372, kupé so sedadlami 23-27, ktoré si vopred rezervovali moji spoluštudenti, vo vlaku Vihorlat, odpoveď, že jediné voľné miesta sú už len vo vagóne 374, môj prekvapený výraz, platenie, áno, v hotovosti...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

O deň neskôr, 30 minút do odchodu vlaku, stretnutie s kamarátmi pri tabuli „Odjezdy“, odchod k vlaku, nie, nemám žiadne drobné, billboard ČD „Železnice jsou poezie svého druhu“ s bieločiernou fotografiou, zamyslenie sa, perón, rozlúčenie sa, nástup do odlišných vagónov...

 Vnútri vlaku to celkom zhustlo, každý sa chcel dostať na sviatky domov a okrem toho naši bývalí spoluobčania si ponechali 28.10. ako deň nepracovania, tz. ďalší správny dôvod pobrať sa v ústrety rodnej hrude. Po pár slušných „miestenkových“ slovách som už sedel na svojom rezervovanom mieste. A po pár ďaľších slušných „miestenkových“ slovách som tam už sedel obkolesený úplne obmenenými ľuďmi. Cestovali do Košíc, ja len do Žiliny, mali tmavú pleť, oči a vlasy, reč, ktorú poznám z pesničiek Kmeťobandu a bolo ich so mnou v kupé 9.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Pôsobili pokojným, slušným dojmom, sociológ by ich nazval sociolizovanými. Otvoril som učebnicu matematiky a pustil sa do rozjímania nad dôkazmi v analýze. Mierne som sa bál, aby tieto „čertove obrázky“ neboli príčinou môjho možného „vyvetrania sa“ cez zavreté okno. Milujem cestovanie vlakmi, nehrozí, že by sa človek nedozvedel niečo osobne objavné, neobjavil nejaké pre neho nové „Kolumbovo Vajce.“

 Ich rozhovory sa uberali príkladným a stereotypným smerom, ako škola do cesty. Kombinovali 3 svetové jazyky – slovenčinu, rómštinu a Ty Vole, takže miestami som nerozumel. Priznám sa, mal som predsudky voči nim. Jednoducho, môj postoj bol, a väčšiny z nás je, že sú prostí, neznalí, vulgárni, špinaví, kočovní, že sa nikdy naše svety nemôžu spolu stretnúť v nejakom prieniku. Ale jedinú vec, ktorú som ochotný priznať teraz je, že som predsalen radšej nechal otvorené okno pre čerstvý vzduch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Istý čas som už v knižke neštudoval vymyslené abstrakcie, ale radšej, aj keď stále „naoko“ čítajúc, počúval rozhovory mojich spolusediacich. Určite by bolo zaujímavejšie ich na toto miesto napísať a nechať vás samých popremýšľať, ale všetko má svoje vymyslené Ale. Jednalo sa o kultúrny svet – dozvedel som sa, že ako u nás „letí“ Aneta, oni majú vlastné obľúbené cigánske kapely napr. Nava. Snom jedného bolo kúpiť si byt, auto. Druhý, s hlasom Jozefa Krónera za mlada, sa zamýšľal nad tým, aký je štastný, že v 16-tich stihol spraviť potomka, ako ho už štvrtým rokom nebaví dochádzať do Prahy na muračky, že sa mal vyučiť a uplatnil by sa dôstojnejšie, že nechápe „bielych,“ ktorí ešte v 26-tich sa moria nad knižkami, že zoberie svoju rodinu a pôjdu niekam, kde viac zarobí, ale nie do Čiech, ešte ďalej, ako má kamaráta, ktorý odišiel do Anglicka a priniesol balíky peňazí, ale že teraz je v móde Nový Zéland, tam kde sa natáčal „Frodo.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Keď sa opýtate dnešnej generácie, kam by sa chcela ísť v živote pozrieť, 95percent vám odpovie Nový Zéland, Austrália. Všetci neuveriteľne obdivujeme ľudí, ktorí sa dokážu len tak zobrať a odísť za prácou do zahraničia. Je „in“ spoznávať nové svety a drmoliť o svojich existenčných zážitkoch. Témy ako drogy, dôchodky, ženy, dokonca za prítomnosti jednej, prebiehali štandardným spôsobom, na aký sme všetci zvyknutý, a aký všetci používame. Našej reformátorskej vláde sa podaril husársky kúsok, synergia, alebo ľudovo, zabiť dve muchy jednou ranou. Zo sociálne slabších jedincov spravila exportný artikel(„vďaka ktorému si môžu cestovať“ – čo by znamenalo pre nás, tuctových, prejav odvahy a dobrodružnosti, pre nich východisko z bahna) a ešte získala prestížne ocenenia od Svetovej banky, a tak môže náš štát pôsobiť ako minilaboratórium pre Veľké krajiny. Učme sa z neho aj my, keď máme tú možnosť.

Jakub Rojček

Jakub Rojček

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

študent IES FSV UK, FFÚ VŠE v Prahe, muzikús snažiaci sa o šport Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu